Zábudlivé ginko (ako sa mýty búrajú boldom)

Tvorbu Mateja Zámečníka som zaregistrovala už pri jeho prvej knihe Nakresli si príbeh. Videla som ju v kníhkupectve a pozdával sa mi ten nápad. Krátko na to sa mi náhodou ozval sám autor. Poslal mi knihu na recenziu. Nuž, bola som mierne sklamaná. Stále je to výborný nápad na interaktívnu knihu. Príbehy a rozprávky sú však slabé, ak nie prvoplánovo náučné, čo ozaj nemám rada. Okrem toho je nezaujímavá aj grafická úprava. Ale čo, na prvotinu je to oukej.

Tentoraz mi autor venoval svoju tretiu knihu, novinku Zábudlivé ginko. Všimla som si aj crowdfunding na Startlab.sk. Na podporu kampane dokonca získal mediálnu hviezdu Adelu Vinczeovú. Pozor, nepodporovala knihu, ale kampaň na osvetu o skleróze multiplex. (Táto kampaň mala fungovať na sociálnych sieťach, kde ste sa mali pochváliť dobrým skutkom a heštegom #nezabudni. Dosť dobre som nepochopila, ako to malo pomôcť rozširovaniu povedomia o chorobe. Ale čo, je to len reklama, takže oukej.)

Keďže autor chce šíriť povedomie a vyvracať mýtus, že skleróza je o zabúdaní, napísal detskú knihu o zábudlivom strome. Logika tohto činu mi uniká. Pán Ginko je teda starý a múdry strom v trenčianskom parku, ktorý všetko vie, všetko si pamätá a všetkých pozná. Príbeh začína na jar. So zmenou ročných období sa mení aj náš hrdina. Cez zimu je podráždený, mrzutý, nič si nepamätá, bojí sa diania okolo. Ale našťastie príde znova jar, pán Ginko sa zazelená liečivými listami a všetko je tak ako pred rokom.

Všetko je ako pred rokom? Takže sa táto dráma bude opakovať každý rok? Že by ochorenie sklerózou bola cyklická záležitosť? Po krátkom gúglení, ani to príliš nesedí (ale snažím sa pochopiť, vidíte?). So sklerózou teda nemá takmer nič spoločné, ale je to fajn príbeh o kolobehu v prírode. Trebárs.
Lenže Matej Zámečník má aj iné ciele. Jeho vlastné slová:
„Chcem, aby každá moja kniha mala pre dieťa pridanú hodnotu a naučila ho niečo nové. Aby deti po prečítaní s knihou aj naďalej pracovali.“ (citát zo stránok kampane knihy)
Aby kniha bola poučná a aktuálna, švacol do príbehu ešte dve strany o kompostovaní. Aj takéto vsuvky ale musí autor vedieť prirodzene vpísať do príbehu (výborne to vie napríklad Zuzana Csontosová). Zámečník ale tak dobrý autor nie je. Veveričku, lastovičku aj krmítko ešte akceptujem. Ale dážďovka Dorka tam ozaj je ako päsť na oko. Kompostovanie dokonca tvorilo podstatnú časť kampane. Že by to bol dôvod?

Dobre, vrátim sa späť k šíreniu povedomia. Sám autor v príspevku na facebooku hovorí, že skleróza samozrejme nie je o zabúdaní a že je to vysvetlené za tým detským príbehom. Ten naozaj končí po tridsiatich stranách a nasleduje dvojstrana s absurdným textom o skleróze multiplex. (Prvý odsek je tak odborný, že som ho pochopila až po vyhľadaní informácií o ochorení na internete.) Tam je vyvrátený aj mýtus o zabúdaní. Zvýraznením jednej vety boldom. Odvážne!
Doteraz som bola knihou len sklamaná, ale toto ma naštvalo. Ako to, že to teda nie je vysvetlené priamo v príbehu? Je téma pre dieťa príliš náročná na pochopenie, nebudeme mu zaťažovať hlavičku? Možno by to chcelo lepší príbeh a lepšieho autora. Aký význam má detská kniha upozorňujúca na nejaké ochorenie, ktoré v príbehu ani nefiguruje? Asi som len nepochopila zámer. V texte kampane sa totiž píše, že myšlienky sú obsiahnuté v knihe, nie v príbehu. Oukej, moja chyba.

„Knižka Zábudlivé Ginko je dielom „s pridanou hodnotou“. Okrem milého príbehu pre deti obsahuje aj myšlienku podpory pacientov so závažným ochorením skleróza multiplex. V závere knihy je práve preto vyvrátený mýtus so zabúdaním, ktorý je často spájaný so SM.“
(citát zo stránok kampane knihy)

Mám sa vôbec venovať kvalite samotného textu? Alebo už píšem veľa? Meh, keď si autor nevie nájsť schopného redaktora, môžem aj ja napísať stenu textu a predstierať, že je to môj umelecký zámer. Text v knihe totiž trpí neduhom mnohých samovydavateľov. Je ho priveľa. Napríklad nechápem, prečo je v príbehu scénka s čúrajúcim psom (pozrite na fotku)? Nemá žiaden význam ani zmysel… Označenie 2+ na obálke knihy je predpokladám odporúčaný vek. Ani náhodou však táto kniha nie je pre tak malé deti. Ani úrovňou textu, ani rozsahom, ani ilustráciami prípadne grafickou úpravou.

Neviem, či by som sa o ilustráciách Zuzany Svobodovej mala vyjadrovať, pretože idú celkom mimo môj vkus. Celostranové ilustrácie boli pre mňa utrpenie. Postavy ľudí sú v podivných kŕčovitých pózach, farby vám občas explodujú rovno do tváre. Akoby nevedela poskladať nejakú zaujímavejšiu kompozíciu. Oveľa viac sa mi páčilo, keď sa nesnažila zaplniť celú plochu. Lastovička letiaca vo vzduchu je napríklad krásna. Aj s tými vyvalenými očami. Tie ale najviac schytala chuderka dážďovka.
Mimochodom, nestretávam sa často s praxou, že je ilustrátorka uvedená až v tiráži v závere knihy. Keď už je to takto bohato ilustrovaná kniha, je podľa mňa fér napísať meno oboch autorov pekne spolu dopredu.

Aby som to zhrnula, Zábudlivé ginko je kniha o skleróze s príbehom pre deti o zabúdaní, kompostovaní a striedaní ročných období v parku. Keď príbeh deťom dočítate, môžete si pre seba prečítať osvetový informačný leták. Potom si prečítate zaujímavosti o strome, návod na vylisovanie listu a vyfarbíte omaľovánku. Tú už môžete asi s deťmi.

PS: Ak je tu niekto znalec slovenčiny, je správny názov knihy Zábudlivé Ginko? Tak sa mi vidí, že by to malo byť Zábudlivé ginko. Zaujíma ma to.

Knihu na recenziu mi poskytol autor.

Názov: Zábudlivé Ginko 
Text: Matej Zámečník
Ilustrácie: Zuzana Svobodová  
Vydal: Matej Zámečník, 2019 
Strán: 43 
ISBN: 9788057007067

HODNOTENIE   3/10 
text         ★☆☆ 
ilustrácie   ★☆☆ 
úprava       ★☆☆ 
extra        ☆