Deň, keď pastelky dali výpoveď
Z kopy kníh na recenziu, ktorá nám z Ikaru prišla, si decká práve Pastelky vytiahli na čítanie ako prvé. Nalákali ich veselé farby a nesklamal vtipný príbeh.
Danielko si chce jedného dňa ako vždy nakresliť obrázok. Namiesto škatuľky voskoviek ale nájde len balíček dopisov. Pastelky sa v nich postupne sťažujú na všetko možné. Červenej, sivej a modrej sa nepáči, že ich Danko stále používa a cítia sa prepracované. Ružová a béžová (nie svetlohnedá, ani hnedožltá), že ich naopak nepoužíva skoro vôbec. Žltá a oranžová sa hnevajú, pretože každá chce byť farbou slnka. A broskyňová sa hanbí vyliezť zo škatuľky, lebo jej Danielko odtrhol obal. Daniel je však vynaliezavý chlapec a nechce, aby jeho pastelky boli nešťastné. Nakreslí teda obrázok, ktorý poteší nielen pastelky, ale aj všetky kreatívne duše.
Keď si to tak čítate, tiež nechápete, ako sa taká kniha, v podstate bez zápletky, stala populárnou? Hlavnú zásluhu majú výborné ilustrácie Olivera Jeffersa. Často sa o knihe hovorí ako Jeffersovej. Drew Daywalt, autor textov, ostáva tak trochu v pozadí. Neprávom. Jednotlivé listy sa veľmi dobre čítajú a sťažnosti sú ozaj vtipné (aj keď sa vlastne opakujú). Danielova záverečná kresba je síce úžasná, ale nepochopila som, ako vyriešila trebárs to nadmerné používanie.
Jeffersove obrázky vyznievajú, ako by ich tak trochu kreslilo dieťa. Paličky miesto rúk a prstov, trochu čmárania za okraj. Možno práve preto sú deťom také blízke. Okrem toho v nich nájdete množstvo vtipov a významov, ktoré posúvajú sťažnosti voskoviek ďalej (biela mačka v snehu, jediné stebielko pšenice, mrňavá modrá voskovka bezvládne ležiaca na stránke).
Použité fotografie listov a omaľovániek dodávajú príbehu na reálnosti. Ozaj sa tie pastelky sťažovali? A čo tie moje? Lepšie si to hneď skontrolovať… A aj vaše dieťa možno pobeží nakresliť ružového dinosaura, čiernu dúhu alebo zelené more.
Deň, keď pastelky dali výpoveď je výborná kniha na pobavenie. Deti milujú kreslenie a to, že všetky veci okolo nich dokážu rozprávať, berú ako fakt. (Minule si 2ročné mrňátko pospevovalo pri kreslení. Keď som sa ho pýtala, čo si spieva, povedal, že to spieva ceruzka, nie on.) To sú ďalšie dôvody, prečo kniha toľko detí baví.
Povedala by som, že zaujme decká od 3 do 7 rokov. S mladšími ale berte na vedomie, že nemusia vždy vydržať prečítanie celého listu. Texty sú totiž dosť dlhé, preto ich pri čítaní nášmu skoro 3ročnému skracujeme. 6 ročná slečnu ale bavia veľmi a rada si ich číta aj sama. Takže ak máte doma začínajúceho čitateľa, Pastelky sú výborný tréninový materiál. Knihu vydal Ikar slovensky aj česky.
P.S: Ak máte chuť, prečítajte si recenziu od mojej obľúbenej Elisabeth Bird. Jej námietky sú síce v našom prostredí dosť mimo, ale debata (aj o recenzovaní kníh) v komentároch je viac ako inšpiratívna. Ale skôr pre knižných blogerov.
Za knihu ďakujem vydavateľstvu Ikar.
KNIHU SI MÔŽETE KÚPIŤ NA MARTINUS.SK ALEBO MARTINUS.CZ (CEZ PARTNERSKÝ PROGRAM). AKO TO FUNGUJE SI PREČÍTATE TU: KLIK.
POZRITE SA, ČI JE KNIHA DOSTUPNÁ AJ VO VAŠEJ KNIŽNICI. VĎAKA PROJEKTU INFOGATE.SK (KLIK).
Názov: Deň, keď pastelky dali výpoveď Text: Drew Daywalt Ilustrácie: Oliver Jeffers Preklad: Michal Zidor Vydal: Stonožka, 2018 Strán: 40 ISBN: 9788055162836
HODNOTENIE 9/10
text ★★☆
ilustrácie ★★★
úprava ★★★
extra ★