Ako sa vyrovnať so samotou, do ktorej sa občas, nie vlastnou vinou, dostanete? A čo keď máte len 10 rokov? Ela si našla škriatkovských kamarátov. Je s nimi síce viac problémov ako zábavy, ale už nemusí byť sama. Aspoň dočasne, kým sa veci v jej živote trochu neurovnajú.
Desaťročná Ela musí znášať výchovu babky. Jej mama cez týždeň pracuje v zahraničí ako opatrovateľka. Cíti sa veľmi osamelo, aj preto, že sa jej najlepšia kamarátka odsťahovala s rodinou do Prahy. Babka je energická žena a nad Elinou utiahnutosťou len krúti hlavou. Jedného dňa sa stane niečo zvláštne Ela v byte narazí na škriatka Lyžičkového. Postupne sa s ním spriatelí a spozná aj jeho príbuzných. Zistí, že Lesnému škriatkovi vyrúbali les a Vodného zase otravujú neporiadni turisti. Medzitým ale musí riešiť aj kamarátkine nálady pri spoločnej dovolenke, nesympatického nápadníka svojej mamy a v závere knihy aj svojho otca.
Zdá sa vám to na 90 stranovú knihu veľa? Nuž, máte pravdu. Autorka Zuzana Líšková si kľudne polovicu z toho mohla odpustiť, príbehu by to možno prospelo. Napríklad tú ekologickú linku so zničeným lesom. Vyznieva totiž dosť naivne. Alebo aj tých škriatkov, ktorí boli… ako to napísať… veľmi zvláštni. Lyžičkový je posadnutý kradnutím lyžičiek. Lesný po tom, ako mu zničia domov, má zjavne depresiu. Nerozpráva a dokonca vyskočí z okna! Vlasový sa zamiluje do Elinej kamarátky a keď jeho lásku neopätuje od zlosti jej zničí vlasy. Kvetový má deštruktívny citový vzťah ku kvetom, ktoré má ochraňovať. Neviem, či to bolo zámer, ale každý škriatok je tak trochu prípad pre psychológa. Okej, je pravda, že sa počas deja snažia s týmto všetkým sami vyrovnať, ale aj tak. Hlavne ten Lesný mi robil starosti.
Na druhej strane, text má svoje dobré momenty. Epizóda s dovolenkou u kamarátky je vynikajúca. Moment, keď sa doteraz pevné priateľstvo rozpadá kvôli rozdielom, ktoré prichádzajú s vekom, popísala autorka perfektne. Tak isto fungovanie rodiny, kde je jeden rodič trvale neprítomný a druhý rodičuje len na diaľku a cez víkendy, je veľmi autentické. Mrazivo realisticky pôsobí aj konflikt s otcom, ktorý si nečakne spomenie, že má dcéru a chce ju odviezť so sebou do Ameriky. (Všetci vieme, ako porozvodová starostlivosť o dieťa na Slovensku funguje. Alebo skôr nefunguje.)
Kniha je bohato ilustrovaná s výbornou grafickou úpravou. Čítanie vás bude tešiť minimálne vďaka tým nevšedným farbám.
Celkovo mám z knihy trochu rozpačitý dojem. Čítala sa pomerne ľahko. Elin život bol zaujímavý, ale tá rozprávková škriatkovská časť ma občas rozčuľovala. Neviem odhadnúť, do akej miery je to tým, že mám skrátka väčší vhľad do popisovaných udalostí ako detský čitateľ. Ale tiež neviem, či na tom záleží…
S deťmi som knihu zatiaľ neskúšala čítať. Toto je totiž kniha, ktorej porozumie skutočne až trošku starší čitateľ od 8 rokov.
Ako sa Ela naučila vidieť neviditeľné je prvotina Zuzany Líškovej. Verím, že si nájde mnnohých čitateľov, ktorých bude baviť. Ja sa naopak teším na ďalšie autorkine knihy.
Za knihu ďakujem vydavateľstvu Trio publishing.
KNIHU SI MÔŽETE KÚPIŤ NA MARTINUS.SK ALEBO MARTINUS.CZ (CEZ PARTNERSKÝ PROGRAM). AKO TO FUNGUJE SI PREČÍTATE TU: KLIK.
POZRITE SA, ČI JE KNIHA DOSTUPNÁ AJ VO VAŠEJ KNIŽNICI. VĎAKA PROJEKTU INFOGATE.SK (KLIK).
Názov: Ako sa Ela naučila vidieť neviditeľné Text: Zuzana Líšková Ilustrácie: Simona Balážová Dudášová Vydal: Trio Publishing, 2018 Strán: 96 ISBN: 9788081700477
HODNOTENIE 5/10
text ★☆☆
ilustrácie ★★☆
úprava ★★☆
extra ☆
