Kúpila som si v antikvariáte detskú knihu. Len tak, podľa obrázkov. Autor je Václav Čtvrtek, ilustrovala Gabriela Dubská. Obľúbený spisovateľ a vynikajúca maliarka. Môže byť niečo zle? Nuž, môže.
Pri čítaní tejto knihy s deťmi som si uvedomila, ako sa doba mení. Je množstvo kníh a príbehov, ktoré nestrácajú kvalitu a význam ani vekom. Čítajú sa výborne aj 50 alebo 100 rokov po svojom vzniku. Niektoré ale nie. Pohádka o ptáku Klabizňákovi patrí do tej druhej skupiny.
Nechápte ma zle, text aj ilustrácie sú skvelé. Obrázky aj príbeh moje deti hneď upútali a čítali sme knihu niekoľkokrát. Zarazilo ma však posolstvo príbehu. Posúďte sami:
Vták Klabizňák je tak trochu páv, vrana a vrabec. Je však osamelý, nikto sa s ním nechce priateliť. Spýta sa na radu múdrej sovy a mesiaca. Sova mu odpovie, že nikto ho nechce mať rád, pretože nevyzerá ako oni. Mesiac mu odovie, že to čo rád robí je aj to, kým je. Klabizňák sa teda postupne premení najskôr na páva, vranu a nakoniec vrabca. Pávy sú ale príliš márnotratné, vrany krvilačné. Len veselé vrabce, hrajúce sa s deťmi sa mu zapáčia. Klabizňák sa tak stáva vrabcom. Koniec.
Knihu vydali v roku 1988 a to ma dosť prekvapilo. Nepoviem, keby to bolo o 10 rokov skôr. Snaha potlačiť výraznú individualitu a prinútiť ju vybrať si jedno spoločenstvo, kam chce bezvýhradne patriť, by mi viac dávala zmysel. Klabizňák je zvláštny. Okolie ho však neakceptuje (ako povedala sova „tak moudrá, že znala svět i se zavřenýma očima“). Mesiac je už prívetivejší: buď tým, čím si rád. Naozaj však musí Klabizňák obedovať sám seba, aby si našiel priateľov? Nuž, kedysi to zjavne bola jediná cesta.
Dnes je to našťastie inak. Aj naše krajiny sa posunuli vo vnímaní individuality. Nielen súčasné výchovné trendy, knihy a filmy pre deti, ale celá spoločnosť akceptuje a dokonca oslavuje výnimočnosť. Iste, ešte máme pred sebou dlhú cestu. Skvelé je, že na tej ceste vôbec sme.
Ak by kniha o Klabizňákovi vyšla dnes, posolstvo by bolo úplne iné. Klabizňák by sa nemenil, zmenil by sa postoj ostatných. Každý z nás má v sebe niečo výnimočné. Chceme deti naučiť, že nemusia potláčať samých seba, aby ich niekto mal rád. Naopak, učíme ich, aby ostatných mali radi takých, akí sú. S pávím perím, vraním zobákom a nezbednosťou vrabca.
A možno je kniha šikovne skrytý výsmech všetkému, čo mi na príbehu vadí. To by nám možno objasnil nejaký literárny kritik. V tom prípade by aj veta na záver dávala zmysel: „A teď si hádej, který je pták Klabizňák!“
PS: Len pre porovnanie, kniha Elmer vyšla v UK v roku 1989.
Názov: Pohádka o ptáku Klabizňákovi Text: Václav Čtvrtek Ilustrácie: Gabriela Dubská Vydal: Albatros, 1988 Strán: 40 ISBN: 13-702-88
HODNOTENIE 4/10
text ★☆☆
ilustrácie ★★☆
grafika ★☆☆
extra ☆
